Sociálne zručností detí

Na výchovu dieťaťa má vplyv hlavne rodina, škola a v určitom zmysle aj celá spoločnosť. Rodinné prostredie je základným a najprirodzenejším spoločenským prostredím a má preto podstatný vplyv na formovanie osobnosti a životný štart dieťaťa. V rodinnom prostredí sa vytvárajú prvé návyky, utvárajú vzťahy k dospelým, rovesníkom i k veciam. Zo stále väčších nárokov spoločnosti na vysokú vzdelanosť človeka, ale i na jeho úroveň emocionálnej inteligencie vyplýva nevyhnutná prepojenosť jednotlivých etáp vývoja osobnosti jedinca. Za rovesnícke prostredie vplývajúce na výchovu považujeme tiež školu. Škola, ktorá nás niekoľko ráz nútila spýtať sa, na čo nám vlastne je, hlavne v momentoch, keď sa nám nedarilo. Škola, ktorá nás nielen naučí poučky, ale stáva sa druhým pilierom alebo akousi nadstavbou nad rodinu ako výchovného činiteľa. Škola je akási mladšia sestra rodiny, ktorá podľa názoru odborníkov pri pôsobení na dieťa veľmi úzko využíva spoluprácu s rodinou.

V otázkach vybudovania dobrých základov sociálneho správania je veľmi dôležité obdobie do troch rokov. Hneď ako sa dieťa postaví na vlastné nohy, dostáva sa do prvého kontaktu s rovesníkmi, ale i s neznámymi dospelými. Za asistencie rodiča sa s nimi učí vychádzať. Za pomoci rodičov musí byť každá sociálna zručnosť postavená od základov a opakovaná, či  v rôznych situáciách utvrdzovaná. Niekedy sa to deje celkom automaticky, niekedy sa niektorým sociálnym zručnostiam je potrebné venovať systematicky. Dieťa sa ich nenaučí hneď, a práve preto potrebuje niekoľkonásobné precvičovanie. Prostredníctvom takéhoto nácviku dostáva do rúk nástroje, ktoré mu umožnia riešiť často náročné a konfliktné situácie s určitým nadhľadom, a čo je dôležitejšie, bez pomoci dospelého a bez zbytočných zlyhaní. Medzi sociálne zručnosti patria aj tzv. kontaktné zručnosti. Cieľom kontaktných zručností je naučiť dieťa kontaktovať rovesníkov. Prácou s kontaktnými zručnosťami sa rodičia vyhnú nepríjemnostiam pri stretnutí ich dieťaťa s rovesníkmi a môžu ho vedieť vhodne usmerniť. Prestanú tŕpnuť, že ich dieťa inému ublíži – pretože nevie, ako sa lepšie kontaktovať alebo si nechá ublížiť, pretože sa nevie korektne brániť.

Druhým okruhom sú spoločenské zručnosti, ktoré sa stanú pre dieťa, najmä pri stretnutí s neznámymi ľuďmi, opornou barličkou. Dieťa neostane bezradné, ale má naučené zručnosti, ktoré mu pomôžu vo vzniknutej situácii. Rovnako ako pri kontaktných zručnostiach je predpokladom ich vybudovania príklad a vzor rodičov, nácvik novej zručnosti a mnohonásobné utvrdzujúce opakovanie. Nácvik zručnosti a dodržiavania určitých pokynov ako je stop alebo stoj, je veľmi dôležitý z hľadiska bezpečnosti dieťaťa. Často môžu vzniknúť situácie, kedy dieťa skúša autoritu rodiča. Chce skočiť do kaluže, šmyknúť sa na mokrej šmykľavke alebo sa nervózne hádže o zem. Práve v takých to situáciách je vhodné snažiť sa zostať pokojný a opakovať jednoslovné pokyny ako „stoj“ a „stop“. Nie vždy sa situácia rýchlo upokojí, ale rodič by nemal byť ústupčivý. Vytrvalosť a kľud by mu mohli napomôcť, pretože je veľmi pravdepodobné, že dieťa len skúša rodičovu trpezlivosť a snaží sa posunúť si svoje hranice.

Ako sme si uviedli v článku niekoľkokrát, veľmi dôležité pri nácviku sociálnych zručností je opakovanie, presne tak ako je to vždy pri učení nakoniec čohokoľvek. Netreba to vzdávať už na začiatku, po prvom pokuse. Takže opakovať, opakovať a opakovať.